História ježkov

Ježkovia pochádzajúci z oblastí Európy, Ázie a Afriky dostali svoje meno podľa toho, ako vyzerajú a kde sa radi zdržiavajú. Žijú v hromadách kríkov, skalných štrbinách a norách. Pre ich ostnaté brnenie sa ježkovia často považujú za vzdialených bratrancov dikobraza. Táto mylná predstava je však ďaleko od pravdy, pretože dikobrazy sú v skutočnosti hlodavce!

Priemerná dĺžka života afrického ježka je pri správnej starostlivosti a zdravých životných podmienkach 4 - 6 rokov. Pri správnom chove sa niektorí ježkovia dožili i 10 rokov. Ježkovia sú v niektorých štátoch nelegálni, takže predtým, ako sa rozhodnete, či si ich privediete domov, nezabudnite si skontrolovať zákony o zvieratách vo vašom štáte.

Vzhľad 

Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbte. Pichliače sú dlhé 15 až 20 mm a majú rôzne farby. Brucho malých hmyzožravcov je načuchrané a biele, ako napovedá názov. Majú guľaté, malé uši a malé labky. Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich. Veľkosť ježka je 14 až 21 cm a hmotnosť sa pohybuje medzi 300 a 500 g.

Správanie 

• Majú veľmi silný čuch, ktorý používajú na identifikáciu svojho okolia.

• Ježko bielobruchý je aktívny za súmraku a v noci, počas dňa sa ukrýva. Po zotmení sa vydáva hľadať potravu. 

• Ježko nie je hlodavec, ale hmyzožravec. 

• Na rozdiel od európskych ježkov sa ježko bielobruchý neukladá na zimný spánok. Môže sa však stať, že sa v lete uvedie do „odpočívacej fáze“. V tomto období je menej aktívny ako zvyčajne, ale táto odpočívacia fáza sa u ježkov žijúcich v zajatí objavuje zriedka. 

• Majitelia ježkov popisujú svoje zvieratá ako veľmi priateľské a dôverčivé, je možné ich uchopiť do ruky. V prípade nebezpečia sa ježkovia schúlia do klbka, funia a použijú pichliače ako štít, aby sa ubránili pred nepriateľom. 

• V prvých mesiacoch života dochádza u ježka bielobruchého k výmene pichliačov (quilling). Dokonca aj u dospelých jedincov môže občas dôjsť k výmene pichliačov. Nie je to žiadny dôvod na paniku. Pozrite si pichliače, aby ste zistili, či sa nejedná o výmenu chorých pichliačov.  Choré pichliače zvyčajne vypadajú ako zlámané. Poraďte sa s veterinárnym lekárom, aby vylúčil prípadné ochorenie.

Ako sa starať o svojho miláčika ježka?

Bývanie

Vo voľnej prírode sú ježkovia veľmi aktívni. Lezú, kopú, plávajú a často chodia na nočné behanie dlhé kilometre. Z tohto dôvodu musí byť výbeh vášho ježka dostatočne veľký, aby umožňoval jeho prirodzené správanie. Ohrada by mala mať hladké steny, aby nemohol uniknúť.

Terárium pre ježka by malo byť veľké najmenej 150x60x60cm. Najlepšie je terárium s viacerými poschodiami, pretože ježkovia sú veľmi živí a milujú pohyb. Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ježka pred prievanom. Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán. 

Pokiaľ takéto terárium viete vyplniť domčekom, preliezkami, tunelom či inými skrýšami tak, aby ježko nebol pozorovaný z každej strany , dá sa použiť i terárium zo skla. Treba myslieť aj na to, že pokiaľ sa mu nepripraví vhodné prostredie na bývanie, môže byť v strese, čím jeho pichliačiky budú vypadávať. Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka. Pri viacposchodových teráriách je treba dbať na to, aby schody boli prispôsobené potrebám ježka. Pichľaví miláčikovia nie sú dobrí lezci, takže schody by nemali byť príliš strmé, ale ani nie príliš plytké.

Zariadenie terária

Ako podstielku možno použiť stelivo pre drobné zvieratá ako jemné piliny alebo Asan Pet. Odporúčam kombináciu oboch. Piliny sú vhodné na vyplnenie domčeka alebo miesta, kde ježko rád oddychuje a spinká. Spraví si z nich mäkkú podstielku v ktorej si udržuje teplo.  Asan je vhodný na okolie záchodíka, misky s vodou a krmivom ,poprípade na okolie kolotoča. Vyznačuje sa vysokou absorpciou pachu a vlhkosti, čo na túto časť terária sa veľmi hodí. 

Postieľku by ste mali samozrejme pravidelne vymieňať.

V teráriu by určite nemali chýbať rôzne úkryty, pretože ježko bielobruchý je aktívny v noci a počas dňa sa skrýva. Môžete použiť napríklad domčeky pre hlodavcov a rôzne trubice. Nezabudnite, že každý ježko musí mať k dispozícii svoj domček. Do terária patrí samozrejme tiež miska na vodu a na krmivo. Ježko bielobruchý sa rád váľa v piesku/silicat, aby sa očistil alebo to používa aj ako záchodík.  Naplňte preto vaničku jemným pieskom pre činčily alebo silicatom – je bezprašný, prírodný. Nemusíte tak hovienka zbierať po teráriu ,ale budú na jednom mieste. 

Nezabudnite však na každodenné upratanie toaletného kútika či kúpeľa. Tiež z terária každý deň odstraňujte zvyšky potravy, výkaly a moč.

Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta.

Výživa

Ako už bolo zmienené, ježko bielobruchý je hmyzožravec. Hlavnou zložkou potravy by však mali byť granulky určené pre ježkov. Je to plnohodnotné krmivo, ktoré obsahuje veľa vitamínov a proteínov potrebných k zdravému vývinu ježka.

Iné náhrady granúl, o ktorých ste sa mohli dočítať v iných článkoch, ako sú mačacie či psie granule nie sú vhodnou potravou. Nielen, že hovienka budú zapáchať ale naruší to i vývin ježka. Tím, že príma potravu pre väčšie cicavce, ktorých krmivo obsahuje omnoho viacej zložiek na podporu rastu, môže ježko byť mohutnejší ako by v skutočnosti mal byť. Taktiež mu budú chýbať i vitamíny, ktoré dané krmivo neobsahuje a bude tak náchylnejší k chorobám ,ba dokonca k rýchlejšej smrti.  

Do granuliek môžete na striedačku pridať zopár červov zophobas alebo múčnych červov, ktoré si môžete objenať tu: https://www.cvrckuj.sk/12-cervy .  Ježko ich má veľmi rád. Ako pamlsky pri prechovávaní na rukách, či iných situáciách odporúčam sušené múčne červy. Máme ich tiež k dispozícií tu: https://www.cvrckuj.sk/susene-krmivo/32-susene-mucne-cervy-50g.html .

Treba však dávať pozor, aby ste ho nekŕmili viac ako je potrebné. Vhodný pomer stravy je mimoriadne dôležitý, pretože obezita je jedným z najčastejších zdravotných problémov, ktoré sa vyskytujú u ježkov!

Ochorenie

U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom.

Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie  centrálneho nervového systému a končí smrťou.

U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkam. V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.

Tip  Nie všetci veterinári majú s ježkami skúsenosti. Predtým, ako si ho zaobstaráte ako domáceho maznáčika, uistite sa, že je v blízkosti veterinár, ktorý bude môcť vaše zviera liečiť.

Výhody a nevýhody chovu afrického ježka Pygmyho ako domáceho maznáčika

      Ježkovia vo všeobecnosti nie sú prítulné zvieratá a najaktívnejší sú v noci. Takže pravdepodobne nie sú pre niekoho, kto chce veľmi praktického domáceho maznáčika, s ktorým by sa mohol cez deň stretávať.

Sú to však tiché zvieratá, ktoré nezaberajú veľa miesta a nevyžadujú veľa pozornosti. Navyše môžu byť zaujímavým a zábavným spoločníkom.